20. rokov slovenskej známkovej tvorby v Galérii MLYNY

    Pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky v roku 2013 pripravila Slovenská pošta, a. s., Poštové múzeum v spolupráci so Zväzom slovenských filatelistov a spoločnosťou Mlyny, a. s., výstavu poštových známok „20. rokov slovenskej známkovej tvorby“ v Galérii Mlyny v Nitre. Na výstave budú prezentované nielen všetky vydané poštové známky a Obálky prvého dňa (FDC), ale aj výtvarné návrhy poštových známok, ktoré získali ocenenia na najvýznamnejších zahraničných súťažiach o najkrajšie známky sveta, ale aj samotné ceny, ktoré tvoria časť zbierkového fondu Poštového múzea v Banskej Bystrici. 

    Medzi ocenenými známkami treba spomenúť najmä tieto:

    poštová známka  Bratislavský hrad (2007)

1. miesto v súťaži o najkrajšiu zahraničnú známku sveta „7th China Best Foreign Stamp Annual Poll“, 2008, poštová známka  Bratislavský hrad (2007). Autor výtvarného návrhu D. Kállay, autor rytiny F. Horniak.

1. miesto v súťaži o najkrajšiu známku sveta „Grand Prix de l’exposition WIPA“ vo Viedni,  2009, poštová známka Bratislavský hrad (2007). Autor výtvarného návrhu D. Kállay, autor rytiny F. Horniak.

    poštová známka 400. výročie konania Žilinskej synody (2010)

1. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú známku Európskej únie „Grand Prix de l’Art Philatelique Belge et Européen“, 2011, poštová známka 400. výročie konania Žilinskej synody (2010). Autor výtvarného návrhu D. Kállay, autor rytiny M. Činovský.

2. 3. miesto v súťaži o najkrajšiu známku sveta „Grand Prix de l’exposition WIPA“ vo Viedni,  2012, poštová známka 400. výročie konania Žilinskej synody (2010), autor výtvarného návrhu D. Kállay, autor rytiny M. Činovský

    poštová známka  Dejiny poštového práva (2000)

1. miesto v súťaži o najkrajšiu známku sveta „Grand Prix WIPA“ vo Viedni, 2002, poštová známka  Dejiny poštového práva (2000). Autor výtvarného návrhu D. Kállay, autor rytiny R. Cigánik.

    Poštové známky tlačené unikátnou technológiou oceľotlače z plochých platní predstavujú najoceňovanejšie miniatúrne grafické diela, ktoré vďaka umelecky náročnej technike oceľorytiny získali najviac zahraničných ocenení. Spomedzi nich treba na prvom mieste vyzdvihnúť emisiu Umenie, ktorú možno označiť za „vlajkovú loď“ slovenskej známkovej tvorby, pretože je založená na ryteckom spracovaní maliarskej alebo sochárskej predlohy do podoby viacfarebnej oceľorytiny. Viacfarebnej preto, že výsledná farebnosť známky je dosiahnutá sútlačou viacerých oceľorytinových štočkov, pričom každú farbu musí rytec vyryť samostatne. Ide preto o technicky veľmi náročnú a umelecky vysokohodnotnú ceninovú tlač, ktorou disponuje len česká a slovenská pošta. Emisia Umenie sa preto dá považovať za československý patent vytvorený prvý raz českým rytcom Jiřím Švengsbírom v roku 1965, ktorý týmto spôsobom realizoval interpretáciu Tizianovho diela „Toaleta mladé ženy“ zo zbierky Národní galerie v Prahe. Švengsbír pritom nepochybne vychádzal zo vzorov českej expresionistickej grafiky, v rámci ktorej techniku viacfarebného drevorezu používal polstoročie predtým Josef Váchal. Od roku 1965 sú známky z emisného radu Umenie vydávané pravidelne technikou viacfarebnej oceľotlače, a to aj po rozdelení Česko-slovenskej republiky v roku 1993, pričom vo vydávaní týchto unikátnych miniatúrnych grafických diel kontinuálne pokračuje tak Slovenská ako aj Česká pošta.

    Počas 20. ročnej samostatnej existencie slovenskej známkovej tvorby získala Slovenská pošta množstvo prestížnych medzinárodných ocenení, ktoré dokazujú vysokú kvalitu našej známkovej tvorby. Je to aj vďaka významným umelcom podieľajúcim sa na známkovej tvorbe, predovšetkým žiakom Albína Brunovského, legendárneho profesora grafiky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Práve tento umelec sa významnou mierou podieľal na vzniku samostatného oddelenia rytectva cenín na VŠVU, pretože nasmeroval svojho žiaka Martina Činovského k oceľorytine poštových známok. Ten sa po doktorandskom štúdiu u najvýznamnejšieho predstaviteľa československej ryteckej školy 2. polovice 20. storočia, Josefa Herčíka, nakoniec stal vedúcim novozriadeného oddelenia, ktoré absolvovali viacerí talentovaní rytci, či už Arnold Feke, Juraj Vitek alebo Ľubomír Žálec. Autorita Martina Činovského inšpirujúco zapôsobila aj na ďalších umelcov, ktorí sa v súčasnosti venujú kráľovskej disciplíne oceľorytiny poštových známok: Ruda Cigánika a Františka Horniaka. Obaja umelci sa k tvorbe oceľorytiny poštových známok prepracovali viac menej samostatne a v súčasnosti sú poprednými tvorcami emisného radu Umenie.

    Veríme, že túto unikátnu výstavu v Galérii MLYNY v Nitre navštívite a že Vám sprostredkuje jedinečný umelecký zážitok.