Jubilujúci autori

Z výtvarného vzdelania Martina Činovského ako aj z jeho zamerania na malé grafické formy je zrejmé jeho systematické smerovanie k tvorbe poštových známok a cenín. Prvú ryteckú príležitosť v rámci známkovej tvorby dostal v roku 1986 pri transkripcii známky X. MS vo volejbale žien podľa návrhu F Míška. Ešte počas trvania Česko-Slovenska ako jediný slovenský rytec realizoval do známkovej podoby z prevažnej časti návrhy slovenských výtvarníkov A. Brunovského a I. Schurmanna. Motívmi sa tieto známky často viazali k Slovensku a k jeho reáliám - okrem osobností, krajiny a stavebných pamiatok podľa historických predlôh aj k BIB a prácam jeho účastníkov. Z tohto obdobia pochádza tiež neobyčajne citlivá rytina známky vydanej k 125. výročiu Matice slovenskej (1988) podľa návrhu Albína Brunovského, zdôrazňujúca zvláštnu drobnokresbu jeho umeleckého prejavu. V pocte svojmu pedagógovi sa k nej Martin Činovský vrátil znova v roku 1999, kde ju sčasti zakomponoval do portrétu veľkého grafika. Do formy poštovej známky transponoval okrem iného aj rukopisne náročné maľby klasikov slovenského výtvarného umenia - Martina Benku a Antona Jasuscha - i nemenej štýlovo vyhranené dielo súčasného umelca Vladimíra Kompánka.

Prvé vlastné návrhy spojené s realizáciou nenechali na seba dlho čakať. V roku 1991 to bol Martin Benka k Dňu československej poštovej známky a v roku 1992 stvárnenie sochy sv. Martina od G. R. Donnera. Po preniknutí medzi hegemóniu českých rytcov získava Martin Činovský ďalšie prvenstvo - stáva sa prvým slovenským grafikom a zároveň rytcom, ovládajúcim náročnú techniku ryteckého spracovania známok. Treba podotknúť, že túto pozíciu si zaslúžil, a to nielen svojím veľkým výtvarným talentom, ale aj pracovitosťou a trpezlivosťou, ktoré sú pre rytca nevyhnutné. Školením nadobudnuté vedomosti začal čoskoro tvorivo rozvíjať. Neuspokojil sa s prostým modelovaním predlohy stále rovnakou tradičnou šrafúrou oceľorytiny, ale postupne ju obohatil o ďalšie rozmanité štruktúry a obdivuhodné premeny línie, ktoré viac vyhovovali jeho vnútornej predstave o rytectve ako umeleckej interpretácii. Týmto spôsobom získali známky, ktoré vytvoril, alebo na ktorých sa spolupodieľal, viac osobnostne zainteresovaného výrazu. Na druhej strane však kultivovane a disciplinovane ako špičkový profesionál vo svojom odbore rešpektoval typické znaky návrhov iných umelcov. Patria k nim: J. Baláž, J. Buková, R. Brun, K. Felix, D. Grečner, D. Kállay, K. Ondreička, V. Machaj a sporadicky aj ďalší. A naopak - podľa rozkresieb Martina Činovského realizovali rytiny R. Cigánik, A. Feke a F. Horniak, podľa grafickej úpravy i M. Ondráček a B. Šneider.

Tretie prvenstvo Martina Činovského je skutočnosť, že je autorom prvej známky Slovenskej republiky, vydanej k vzniku štátu 1. 1. 1993. Jej zdanlivo jednoduchá, ale heraldicky bezchybne stvárnená symbolika - Slovenský štátny znak otvára pred celým svetom kapitolu emisnej činnosti Slovenskej pošty a aktivity slovenskej filatelie. K tomuto významnému počinu sa viaže i neskoršie dôstojné stvárnenie prvých predstaviteľov nášho štátu - prezidentov Michala Kováča a Rudolfa Schustera. Podľa návrhov iných autorov realizoval značný počet portrétnych známok - vo svojej typickej vyváženosti predlohy s tvorivou, mnohostrannou transkripciou. Patria k nim J. L. Bella, A. Dubček, J. Kollár, J. Murgaš, generáli R. Viest a J. Golian, Ch. Sófer, Ján Pavol II., I. Textorisová a ďalšie.

Najvydarenejšou a z hľadiska odborníkov i verejnosti najoceňovanejšou známkou sa stal portrét Ľudovíta Štúra z roku 1995. S invenčnou kresbou Jozefa Baláža, spájajúcou realistický portrét historickej osobnosti a alegorický portrét jeho slovanskej múzy, sa neodmysliteľne viaže rytecké zvládnutie týchto dvoch kontrastne odlišných polôh. Martin Činovský riešil túto úlohu plným, plastickým podaním dynamickej, hustej šrafúry v portréte Ľudovíta Štúra a naopak, veľmi jemnou, až priezračnou linkou charakterizujúcou ideálnu bytosť. Veľkou prednosťou Martina Činovského je predovšetkým jeho schopnosť empaticky transkribovať' akýkoľvek výtvarný prejav - od starých majstrov najrôznejších dôb a štýlov cez ľudové umenie až po detskú kresbu.

Napriek tomu nerezignoval ani autorsky. Príkladom zaujímavej koncepcie vlastných návrhov a realizácií môže byť emisia Antoine de Saint-Exupéry ako celok známky, kresby na FDC a pečiatky komponovanými s použitím feérie z ilustrácií slávneho spisovateľa. S jasným a prehľadným zámerom vytvoril celú kolekciu pohľadov na slovenské hrady a na interiéry historických miest (Spišský hrad, Budatín, Krásna Hôrka, Trnava, Banská Štiavnica, Levoča), ktoré sú nielenže topograficky presné, a plnia tak poznávaciu funkciu, ale svojou nadsadenou farebnosťou takmer rozprávkovo príťažlivé. K nim sa zaraďuje i pohľad do romantického dvojradia dreveníc vysokohorskej dediny Vlkolínec, chránenej v programe Svetového kultúrneho dedičstva pod patronátom UNESCO s ideou konkrétnejšie ďalej rozvinutou v prvkoch FDC. Ďalšie dve neobyčajne atraktívne známky s motívmi kvapľovej výzdoby slovenských jaskýň sa zdajú vo svojej komplikovanosti tak technicky náročné, akoby už dosiahli hranicu tradičných ryteckých postupov. Vybrúsenou formou týchto emisií autor nepochybne prispel nielen k prebudeniu túžby dôkladnejšie spoznať Slovensko, ale aj k vyššiemu nastaveniu latky kvality a náročnosti slovenskej známkovej tvorby. Vo svojej všestrannosti sa Martin Činovský dotkol i technických tém, a to v Prvej konskej železnici a Lietadle Andreja Kvasza. Zámerne zjednodušenou a naivne technicistickou štylizáciou im vdýchol dobovú atmosféru, čo opäť vhodne doplnili kresby na FDC a pečiatky. Na motívoch FDC si autor vždy dáva veľmi záležať, aby ideovo a tvarovo podporili ústrednú koncepciu poštovej známky. Svojou náročnou prepracovanosťou dosahujú úroveň jeho voľných, minucióznych grafických listov. Úplnosť idey dotvárajú návrhy na pečiatky - vtipné a často presahujúce zaužívanú predstavu o ich klasickej forme.

Pôsobenie Martina Činovského v oblasti slovenskej známkovej tvorby znamená taký veľký a univerzálny prínos, že vlastne ani nie je možné predstaviť si bez neho jej vznik a rozvoj. Svoje návrhy už od začiatku koncipuje prehľadne a rozvážne, i keď sa bráni strate detailov pri miniaturizácii. Kladie dôraz na vyváženosť kompozície, súčasne však chce predviesť aj dokonalé ovládanie majstrovských fines, dobre zreteľných v príprave - v rozkresbe budúcej rytiny. Vlastný rukopis mu umožňuje pružne si ju prispôsobovať podľa zamýšľaného konečného výrazu. Pri prepisoch predlôh iných autorov má možnosť vyberať si z celej škály prostriedkov, ktoré rytecká technika poskytuje, práve tie najvhodnejšie. Mimoriadne virtuózne a precízne dokáže pracovať so sútlačou plôch vo farebne náročných kompozíciách, čo takisto nie je možné chápať len ako samozrejmosť, ale ako výsledok umelcovej tvorivej vizuality a niekoľkoročných skúseností rytca.

V osobnosti Martina Činovského ako mnohostranného výtvarníka, grafika a rytca (v úlohách autora návrhov známok, FDC, poštových celín a pečiatok, grafických úprav, rozkresieb a ryteckých realizácií) sa prelína moderná klasika tohto špecifického odboru s dynamickým, tvarovo bohatým ponímaním obrysovej línie i tvarujúcej štruktúry do vysoko kultivovaného celku umocneného schopnosťou jemnej diferenciácie farebných plôch. Nové zadania berie ako nové výzvy pre nové riešenia. Osobitne treba vyzdvihnúť, že reprezentatívnosť jeho známkovej tvorby, ako spoločensky významného odboru užitej grafiky, zostáva neustále súčasťou reprezentácie Slovenska. Známková tvorba Jozefa Baláža a Martina Činovského v ostatných rokoch predstavuje spoluprácu, ktorú ťažko od seba oddeliť, keďže pracujú v dobre zohranom tandeme. Kresliarske schopnosti a kompozičnú fantáziu Jozefa Baláža rovnako presne ako aj intuitívne dotvára autorsky rozvinutá znalosť' špeciálnej ryteckej techniky Martina Činovského. Ich spoločným úsilím vzniklo mnoho z najpôsobivejších artefaktov poštovej grafiky Slovenskej republiky i ČSFR. Prvýkrát realizoval Martin Činovský návrh Jozefa Baláža v roku 1991 - klasický typ portrétu významnej osobnosti slovenských dejín Andreja Hlinku. Na malej ploche realizovanej poštovej známky presvedčivo vyjadruje vyváženosť medzi plnoplastickým návrhom a gradujúcou rytinou odhodlaný a zanietený charakter tohto politika.

Veľmi úspešný začiatok spolupráce sa symbolicky posilnil prvou emisiou historického významu, ktorá bola vydaná k 1.1.1993 Vznik Slovenskej republiky. Martin Činovský je autorom návrhu i rytcom známky, Jozef Baláž je autorom medzipolia, kresby na FDC a troch príležitostných pečiatok. Tento závažný krok, jednoznačne sprevádzajúci štátotvorný akt, sa zrejme stále nestal dostatočne známym a všeobecne doceneným. Najvýraznejším ocenením, ktorého sa dostalo spoločne obom autorom, bola III. cena v súťaži o Najkrajšiu známku sveta Grand Prix de l´Exposition WIPA Viedeň za známku Ľudovít Štúr z roku 1995. Vyniká mimoriadnymi kvalitami vynachádzavo postaveného obsahu i jeho neobvyklého výtvarného realizovania. V období 1993 - 2002 sa Jozef Baláž a Martin Činovský spolupodieľali na vzniku takmer dvoch desiatok poštových známok Slovenskej republiky, čo je úctyhodné nielen množstvom, ale predovšetkým ich zvláštnou hodnotou. Za všetky treba spomenúť aspoň stvárnenie ďalších osobností: J. L. Bellu, J. Kollára, J. Škultétyho, I. Textorisovú, A. Dubčeka, Jána Pavla II., generálov R. Viesta a J. Goliana. Zakladateľský status a kontinuitný prínos do oblasti známkovej tvorby Slovenska, ktorá je tiež dôležitou súčasťou grafického diela obidvoch autorov, patria už neodmysliteľne k jej celkovému obrazu. Zhodou okolností sa umelci v rozmedzí niekoľkých marcových dní dožívajú významných životných jubileí. Jozefovi Balážovi pri jeho osemdesiatych a Martinovi Činovskému pri jeho päťdesiatych narodeninách ďakujeme za množstvo kreativity a práce, ktorou prispeli k prezentácii vysokej kultúrnej úrovne Slovenskej pošty a filatelie a prostredníctvom nich aj k šíreniu pozitívnej správy o Slovensku do celého sveta. Prajeme im veľa zdravia, veľa úspešných a šťastných rokov, krídla fantázie, ostré oko a pevnú ruku.

KATARÍNA SZMUDOVÁ
(katalóg k výstave v Poštovom múzeu, Banská Bystrica, 2003)

Zaujímavou zhodou okolnosti je, že v roku 10. výročia existencie slovenskej známkovej tvorby sa v tesnom slede dožívajú významných životných jubileí dvaja jej najvýznamnejší tvorcovia - výtvarní umelci Jozef Baláž a Martin Činovský.

Osemdesiate narodeniny akademického maliara Jozefa Baláža a päťdesiate narodeniny akademického maliara doc. Martina Činovského, ArtD., sú nielen ich osobnými jubileami, ale aj sviatkami našej známkovej tvorby.

Tieto okrúhle výročia sú príležitosťou na hodnotenie a tiež dobrým dôvodom predstaviť a priblížiť ich tvorbu širokej verejnosti, pripomenúť tvorivé počiny a umelecké úspechy. Jozef Baláž je najplodnejším tvorcom známkovej grafiky na Slovensku, právom sa medzi slovenskými umelcami nazýva nestorom tejto disciplíny. Jeho tvorba v tejto oblasti je nepretržitá od roku 1957. Je významným medzníkom vo vývoji slovenskej známkovej grafiky, predstavuje prechod od ojedinelých a sporadických vystúpení slovenských autorov ku kontinuálnej a už neprerušenej činnosti slovenských výtvarníkov.

Balážova tvorba je zdanlivým mostom, ktorý spája česko-slovenskú známkovú tvorbu so slovenskou známkovou tvorbou. Tvorivým vkladom do česko-slovenskej tvorby a vytvorením osobitého štýlu sa Jozef Baláž výrazne podieľal na profilácii česko-slovenskej známkovej grafiky a spolu s Martinom Činovským položili základy slovenskej známkovej tvorby. Tvorba Jozefa Baláža predstavuje priklonenie sa známkovej grafiky k voľnej grafike a knižnej ilustrácii v zmysle vytvorenia svojbytného štýlu tejto disciplíny úžitkovej grafiky, ktorá sa odlišuje od plagátovej a propagačnej grafiky. V slovenskej známkovej tvorbe vzniklo na tejto báze za aktívneho pôsobenia rytca Martina Činovského tvorivé zázemie autorov formujúcich našu známkovú grafiku. Ďalším významným medzníkom vo vývoji slovenskej známkovej tvorby bol rok 1986, keď sa Martin Činovský predstavil ako rytec, prvý slovenský tvorca oceľorytiny. Umelecká reprodukčná technika oceľorytiny sa stala pre slovenskú známkovú produkciu charakteristická. Známková tvorba Slovenskej republiky sa vďaka zanietenému úsiliu Jozefa Baláža a Martina Činovského mohla predstaviť svojou prvou emisiou už v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Neúnavné úsilie a strhujúce nadšenie, s akým sa obidvaja umelci pustili do utvárania podoby slovenskej známkovej tvorby, bolo inšpirujúcim podnetom pre celú generáciu grafikov, ktorí sa v prvých rokoch zapojili do tvorby známok. Obidvaja jubilanti nielen ako aktívni tvorcovia, ale i ako členovia a po sebe nasledujúci predsedovia poradných orgánov ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pre známkovú tvorbu majú podiel na profilácii slovenskej známkovej produkcie.             

Hoci je jedno desaťročie slovenskej známkovej tvorby krátkym obdobím na definitívne hodnotiace stanoviská, je nepopierateľnou skutočnosťou, že obidvaja jubilanti sú zakladateľmi tejto výtvarnej disciplíny na Slovensku. Položili jej základy na vysokej výtvarnej úrovni. Slovenskú známkovú grafiku formovali ako jedinečnú grafickú disciplínu schopnú modernými výrazovými prostriedkami vyjadriť vážne témy spoločenskej objednávky, vyjadriť ich v miniatúrnom formáte výtvarne presvedčivo a umelecky pôsobivo. Predstavili známkovú grafiku založenú na grafickom výraze a oceľoryteckej transkripcii ako umeleckú tvorbu, ktorá je neoddeliteYnou súčasíou voYnej grafickej tvorby autora a tvori integrálnu súčast' výtvarného prejavu súčasnosti.

Na základe medzinárodných ocenení známkovej tvorby jubilujúcich majstrov, ktoré boli prvými medzinárodnými úspechmi slovenskej známkovej tvorby, hodnotíme ich tvorbu aj ako významný prínos v propagácii Slovenska.

Za osobitne významný podiel na tvorbe slovenskej známkovej grafiky pri rozvoji tejto špecifickej disciplíny výtvarnej tvorby i za významný prínos, ktorým sa poštové známky vytvorené Jozefom Balážom a Martinom Činovským podieľajú na propagácii Slovenska, jeho krás, kultúry a umenia v zahraničí, patrí autorom úprimné poďakovanie. Do ďalších rokov želáme jubilujúcim autorom, Jozefovi Balážovi a Martinovi Činovskému, spolu so zberateľmi a obdivovateľmi ich diela ako aj širokou kultúrnou verejnosťou veľa tvorivých úspechov, zdravia, pohody a nemiznúci pocit dobre vykonanej práce, za ktorú im patri naša srdečná vďaka.

Vzdávame hold ich tvorbe.

ANTÓNIA PAULINYOVÁ
Odbor pošty MDPT SR
(katalóg k výstave v Poštovom múzeu, Banská Bystrica, 2003)