Neskutočnosť, skutočnosť a známky

Predstava poštových známok zrejme nespôsobí veľký rozruch. Ak nepatríte k filatelistom, asi vnímate známky len ako tie malé veci, čo sa nalepujú, aby obálka došla tam, kam má. V tejto málo docenenej oblasti je Martin Činovský skutočnou osobnosťou. Osobnosťou svetového formátu - v roku 1999 v súťaži O najkrajšiu známku sveta Grand Prix de l´Exposition WIPA získal tretie miesto. Činovského tvorba však ďaleko presahuje formát maličkých známok.

Ocenenú známku, ktorá je poctou Ľudovítovi Štúrovi, si spolu s mnohými ďalšími prácami môžete pozrieť na výstave Identity Martina Činovského v Nitrianskej galérii.

Akademický maliar tu prezentuje návrhy pre známky a pečiatky, kresby, ale aj svoju maliarsku tvorbu. Aj keď meno Martina Činovského nie je slávne, s jeho dielami sme sa už všetci mnohokrát stretli. Najfrekventovanejšie sú jeho známky s portrétami zatiaľ všetkých slovenských prezidentov. Činovský je považovaný za zakladateľa slovenskej poštovej tvorby. Hoci veľkým formátom sa venuje len komorne, kvalitou za jeho známkami vôbec nezaostávajú.

Nenápadný pán, s ktorým vás zoznámi desaťminútové video v salóne galérie, je autorom pútavých kompozícií, ktoré nie je možné narýchlo preletieť pohľadom. Džbán plný žeravej tekutiny sa nachýlil a jeho obsah sa pomaly rozlieva. Deje sa to na pozadí jasnej oblohy, za starými dverami. Prúd prechádza štrbinou medzi doskami a v tóne jasnej oranžovej tečie ponad oceán. Zrazu tuhne a formuje ohnivé schody. Schody zostupujú pod hladinu mora. Okolo už čakajú papierové lodičky. Plátno z roku 2004 nazvané Džbánik.

Maliarske dielo Martina Činovského je ovplyvnené surrealizmom. Atmosféra nadprirodzena vyžaruje aj z Blata. Plátno križujú blesky. Veľká blatistá pláň je zbrázdená kolesami áut, ktoré už odišli. Ostal tu len slimák a čudné vajce. V brázdach, naplnených dažďom sa zrkadlí krvavá obloha. V centre kompozície vybieha most z kníh a smeruje k soche ženy. Socha tróni obrazu, škoda, že nemá hlavu.

Obrazy najskôr pritiahnu váš pohľad, potom vás vtiahnu úplne. Sú to rébusy, kde sa minulosť spája s budúcnosťou. Symboly rôznych kultúr sa stretávajú v nečakanom kontexte. Na oblohe svieti namiesto slnka rozkrojené jablko. Tieto hádanky majú toľko riešení, až sú nevyriešiteľné. Neplatí to len pre veľké pestrofarebné diela, ale aj pre malé kresby. Sú venované Malému princovi alebo básnikovi Apollinairovi. Názvy dávajú kresbičkám prekvapivé významy.

Tvorivá osobnosť Martina Činovského sa prejavuje aj v ďalších oblastiach. Komponuje hudbu k filmom, k najznámejším patrí Sedím na konári a je mi dobre Juraja Jakubiska.

Všetky zarámované neskutočnosti aj skutočnosti sa 29. marca vrátili domov, do sídla fantázie, k svojmu stvoriteľovi.

autor článku a fotografie: Ivona Pekárková