Tvorca umeleckých miniatúr

22.08.2012 11:37

 Tvorca umeleckých miniatúr

 

„PRE VÝTVARNÍKA JE POCTA UROBIŤ SVOJU ZNÁMKU. MOŽNO ZNÁMOK BUDE MENEJ. NO SÚ TU EŠTE FILATELISTI A PRE NICH SA OPLATÍ ZNÁMKY VYDÁVAŤ. AKÁ POCTIVÁ PRÁCA JE DNES DOCENENÁ?," PÝTA SA MARTIN ČINOVSKÝ, AKADEMICKÝ AAALIAR, RYTEC A AUTOR NAJKRAJŠEJ POŠTOVEJ ZNÁMKY V EURÓPSKEJ ÚNII.

Maľuje obrazy, venuje sa voľnej grafike, komponu­je hudbu, ale najväčšie úspechy dosiahol v ryteckom umení. Považujú ho za zakladateľa slovenskej známkovej tvorby. Vo svojej tvorbe sa zameriava najmä na poštové a bankové ceniny, ktoré zhotovuje pomocou umeleckej grafickej techniky - oceľorytiny. Doteraz vytvoril viac než 160 výtvarných návrhov a rytín známok s podobizňami slovenských kultúrnych a politických osobností.

     Svoju prvú poštovú známku vytvoril v roku 1986 a prvú známku Slovenskej republiky v roku 1993. Vo verejných filatelistických anketách sa jeho známky dlhodobo umiestňujú na prvých miestach. V roku 1996 získal 3. cenu v súťaži o Najkrajšiu známku sveta Grand Prix de ľ Exposition WIPA vo Viedni za známku Ľudovíta Štúra. V roku 2004 mu udelili francúzsky Rad rytiera umenia a literatúry. Mimoriadne úspešný bol pre neho rok 2011. Jeho poštová známka k 400. výročiu konania Žilinskej synody získala 1. cenu v medzinárodnej filatelistickej súťaži Grand Prix de ľ Art philatélique v Bruseli.

 ■ Pán docent, čo bolo dôležité zachytiť na malom priestore tejto známky?

    Keďže sa významná Žilinská synoda konala pod záštitou uhorského palatína grófa Juraja Thurzu z Betlanoviec, stúpenca reformácie augsburského vyznania, aj dizajn poštovej známky sa prispôsobil týmto historickým reáliám. Na hárčeku je umelecky stvárnený hlavný obraz z takzvaného Thurzovho oltára, ktorý si dal palatín vyhotoviť do kaplnky svojho hradu na Orave. Oltár neskôr preniesli do evanjelického kostola v Necpaloch, kde sa nachádza dodnes.

    Dominantou známky je hexagram - Šalamúnova pečať. Predstavuje usporiadanie sveta, skladá sa z dvoch proti sebe stojacich trojuholníkov nižšieho a vyššieho sveta. Tento magický symbol znázorňuje rovnovážny a harmonický vzťah dvoch protipólov. Využíva sa v okultizme, judaizine, hinduizme, islame a v mnohých iných náboženstvách, vrátane niektorých vetiev kresťanstva (mormoni, rastafiáni).

 

■ Tušili ste, že sa vášmu dielu dostane toľkého ocenenia?

Hneď po vydaní túto známku označovali za najkrajšiu známku desaťročia a najkrajšiu slovenskú známku od vzniku Slovenskej republiky. Koncom roka 2011 bola ocenená dvoma cenami ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a získala aj ocenenie generálnej riaditeľky Slovenskej pošty - Krištáľovú známku za najkrajšiu známku roka. Takže už vtedy sme s prof. Dušanom Kállayom, autorom námetu a akademickým maliarom, cítili, že je favoritkou na víťazstvo v medzinárodnej súťaži v Belgicku.

 

Koľko emisií známok bolo prihlásených do tejto súťaže?

Podľa mojich informácií ich bolo 136.

 

Hlavnú cenu ste si v Belgicku prevzali iba nedávno. Môžete nám priblížiť slávnostnú atmosféru?

Veľkolepé a pritom príjemné podujatie sa odohrávalo na radnici, v srdci Bruselu. Zúčastnili sa ho aj zástupcovia z Talianska a Portugalska, ktorí získali 2. a 3.miesto. Cenu mi odovzdal pán Kuderjavý, slovenský veľvyslanec v Belgicku. Po oficiálnej ceremónii nasledoval slávnostný obed s veľmi príjemnými a zaujímavými ľuďmi, filatelistami a výtvarníkmi.

 

Významné ocenenie sa vo vašich rukách neocitlo po prvýkrát. Už v roku 1999 ste získali 3. cenu v súťaži o Najkrajšiu známku sveta. Stvárnili ste na nej Ľudovíta Štúra. Odkiaľ prichádzajú podnety a kto ich schvaľuje?

Námety na poštové známky navrhuje Námetová komisia známkovej tvorby, poradný orgán ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorý má aj záverečné slovo pri ich schvaľovaní. So značným predstihom sa emisný plán predloží Realizačnej komisii Slovenskej pošty, ktorá má dozor nad celým procesom tvorby poštovej známky - od výtvarného návrhu, ryteckú rozkresbu, rytinu až po tlač.

 

Majú naši umelci záujem o tento druh výtvarnej činnosti?

Určite áno. Pre výtvarníka je pocta urobiť svoju známku. Väčšinu výtvarných návrhov vytvárajú tí najlepší renomovaní výtvarníci. No ryteckú realizáciu dokáže urobiť len zopár grafikov - rytcov. Na Slovensku ich je päť.

 

Ide o veľmi miniatúrnu prácu. Samotné rytecké úkony sa robia pod lupou. Nie je vám ľúto, že mnohí vašu niekoľkomesačnú prácu ani nepostrehnú?

Ako kto. Veď väčšina ľudí si ani ne­prečíta záverečné titulky filmu, tvor­covia ich nezaujímajú. Na známke má podpis veľkosť tri desatiny mi­limetra. Je takmer neviditeľný. No

filatelisti si všimnú každú čiarku či bodku. Oni to vedia ohodnotiť.

 

Každé takéto umelecké dielko obsahuje viacero znakov a sym­bolov. Je docenená umelecko-remeselná práca tvorcu poštovej známky?

Aká poctivá práca je dnes doce­nená? Uznanie prichádza vo for­me domácich alebo medzinárod­ných ocenení. Mám ich mnoho. No o finančnom ohodnotení radšej pomlčím.

 

Považujú vás za zakladateľa slovenskej známkovej tvorby. Čo vás nasmerovalo k takejto špecifickej a jedinečnej umeleckej činnosti?

Od vzniku Československa v roku 1918 sme nemali žiadneho slovenského rytca známok. Hovorilo sa len o pražskej ryteckej škole. Na Vysokej škole výtvarných ume­ní občas prednášal aj tvorca a rytec známok Josef Herčík z Prahy. Nakoľko moja vtedajšia tvorba mala blízko k miniaturizácii, môj profesor Albín Brunovský ma nabádal, aby som to skúsil. Až po skončení školy som sa mohol naplno venovať tejto špecializácii. Trvalo dosť dlho, kým som sa dokázal profesionálne presadiť. Pri vzniku samostatného Slovenska som samozrejme hneď uvažoval o vydávaní slovenských známok. S vtedajším ministrom pôšt a niekoľkými nadšencami sme vytvárali celú koncepciu vydávania slovenských známok, ktorá s minimálnymi zmenami pretrváva dodnes. Známková tvorba nemohla byť postavená na jednom človeku, takže som sa staral o to, aby som mal ďalších nasledovníkov.

 

■ Kde sa môže na Slovensku študovať rytectvo? Ako ste sa k nemu prepracovávali vy?

Popri štúdiu na všeobecnovzdelávacej škole som navštevoval Ľudovú školu umenia, výtvarný a hudobný odbor. Hneď po maturite som urobil prijímacie skúšky na Vysokú školu výtvarných umení, kde som sa od 3. ročníka dostal na Oddelenie knižnej tvorby, ktoré viedol prof. Albín Brunovský. Piaty ročník štúdia som absolvoval v Paríži na Ecole Nationale Supérieure des Arts Décoratifs, oddelení grafiky. Po skončení vysokej školy som si svoju výtvarnú grafickú špecializáciu rozšíril internou ašpirantúrou v odbore rytectva poštových známok. Absolvoval som tiež odbornú stáž v Štátnej tlačiarni cenín v Périgueux vo Francúzsku.

 

V roku 1993 ste vytvorili prvú známku samostatnej Slovenskej republiky. Ako si na to spomínate?

Už rok vopred bolo jasné, že sa schyľuje k rozdeleniu Československej republiky. Uvedomil som si, že okrem množstva iných vecí bude potrebné vydávať aj vlastné známky a iné ceniny. So zopár nadšencami sme sa snažili presvedčiť zodpovedných pracovníkov Československej pošty, že treba pripraviť prvú slovenskú známku. Spočiatku to bolo márne úsilie. Niektorí mali názory, že by to bolo „šírenie poplašnej správy o rozpade republiky“. Až keď sa myšlienky ujal vtedajší minister pôšt a poďakoval mi za iniciatívu, veci dostali rýchlejší spád. Známka so štátnym znakom a nápisom Slovensko začala platiť presne v deň vzniku samostatnej republiky. Bola to vlastne jediná a prvá oficiálna cenina s nápisom Slovensko. Záujem bol obrovský. Ľudia stáli vo fronte pred bratislavskou hlavnou poštou už od polnoci a ich rad siahal až po tunel. V ten deň som podpísal viac ako 3000 hárčekov známok. V súčasnosti je problém túto známku zohnať. Aj preto sa jej filatelistická hodnota zvýšila.

 

Filatelia je záľuba pre zberateľov známok i pre ich tvorcov. Vy ste sa prepracovali na priečku najvyššiu a stali ste sa nositeľom Identifikačného kódu Slovenska, vo Francúzsku vám udelili Rad rytiera umenia a literatúry...

Vždy je to príjemné prekvapenie a veľmi si takéto uznania vážim. Sú to ocenenia za to. čo som urobil, takže si musím pritom aj zaspomínať. Napríklad Rad rytiera umenia a literatúry som dostal v období, keď som bol asi štyri roky na čiernej listine a známky som nerobil. Dokonca na takúto listinu sa dostali aj tí, ktorí mali so mnou pracovný či priateľský vzťah.

 

Prečo ste sa na tej čiernej lis­tine ocitli a aké mala následky?

Politické turbulencie a zmeny napokon zasiahli aj známkovú tvorbu. Vydavateľské kompetencie boli presunuté z ministerstva na Slovenskú poštu. Do funkcií a komisií boli dosadení noví ľudia, ktorí dovtedy nemali skúsenosti o špecifikách tvorby cenín. Na známky sa kládol dôraz ako na obyčajný tovar, ktorý prináša finančný zisk. Odborníkov odstavili, lebo veľmi veľa vedeli o tejto „kuchyni“.

 

Svoje vedomosti a skúsenosti odovzdávate študentom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského i VŠVU. Prejavujú mladí ľudia záujem o rytectvo a zhotovovanie poštových známok?

Študentov mám každoročne niekoľko desiatok. No za jeden - dva semestre nie je možné naučiť sa to, čomu som sa ja výhradne venoval niekoľko rokov. A okrem toho treba mať aj určité špeciálne predpoklady. Väčšina z nich sa v rámci grafických techník oboznámi len s problematikou alebo so základmi tvorby výtvarných návrhov. Tých skutočných rytcov s profesionálnou úrovňou je možno päť. Sú to absolventi môjho bývalého Oddelenia tvorby cenín a rytectva.

 

■ Technický rozvoj postupne vytláča klasickú poštu. Neobávate sa, že časom posielanie listov, pohľadníc a korešpondenčných lístkov zanikne a teda ani poštové známky neprežijú?

Potom by hrozilo, že pre elektronickú hudbu by mal zaniknúť symfonický orchester či opera, pre platobné karty zaniknú papierové peniaze, nebude umelecké maliarstvo, keďže je počítačová grafika? Možno známok bude menej. No sú tu ešte filatelisti a už len pre nich sa oplatí známky vydávať. Napríklad v Číne je evidovaných 10 miliónov filatelistov, v Anglicku má klub zberateľov českých a slovenských známok niekoľko sto členov a mohli by sme pokračovať aj ďalej. Keď budeme robiť zaujímavé a kvalitné známky, bude o ne vždy záujem. Modrý Mauritius nestráca svoju hodnotu. Aj Národná banka Slovenska vydáva pamätné mince, hoci existuje internet banking. O to viac treba klásť dôraz na kvalitu jednak výtvarnú, no aj na technické prevedenie.

 

Aj vašou zásluhou Slovensko získalo vynikajúce renomé vo svetovej konkurencii. Máte prehľad o počte aktívnych sympatizantov tejto finančne náročnej záľuby?

Samozrejme, keď nejaká známka získa ocenenie, zvýši sa o ňu záujem. Málokedy sa objaví nalepená na liste. V takomto prípade je to pre poštu výhodný obchodný artikel. Veď známka je len niekoľko centimetrov štvorcových potlačeného papiera. Filatelia je síce finančne náročná, no sú to ceniny. Zberatelia iných cenín ich odkladajú do bánk, filatelisti do albumov. V roku 2003 stála známka na pohľadnicu dve koruny, teraz 40 centov. Je to 600-percentné zvýšenie. Honoráre pre tvorcov však zostali rovnaké ako v roku 2003 a v niektorých položkách sa znížili. Neberme filatelistom predmet ich záujmu a potešenia. Jeden klub filatelistov na Morave má ako heslo citát J. W. Goetheho: „Najšťastnejší človek je zberateľ“.

 

■ Ceny, medaily, čestné uznania, aj ďalšie ocenenia ste získali na mnohých domácich i zahraničných súťažiach. Prevažná väčšina motívov na známkach je typicky slovenských - Mohyla M. R. Štefánika, Vodné dielo Gabčíkovo, portrét Ľ. Štúra, Madona Majstra Pavla z Levoče, ale aj Spišský hrad, Vlkolínec, Ochtinská aragonitová jaskyňa či prvé slovanské platidlo biatec. Dokážu členovia medzinárodnej poroty doceniť výnimočnosti alebo charakteristické prvky tej-ktorej malej krajiny?

Áno, vedia. A takýmto spôsobom sa naše kultúrne, historické a iné hodnoty dostávajú do celého sveta.

 

Popri tvorbe známok maľujete aj obrazy. Akou umeleckou technikou pracujete najradšej?

Maľoval som najmä v období, keď som nerobil známky. Obrazy majú tú výhodu, že si doslova môžem maľovať, čo chcem. Môžem na plno uplatniť fantáziu a všetko tomu prispôsobiť. Žiadne obmedzenia, žiadne termíny, nie sú mantinely ako pri známkach, ktoré sú úžitkovým umením. Techniky kombinujem. Od počítačovej grafiky až po staromajstrovské nanášanie lazúr. Teoretici o ich obsahu hovoria, že ide o fantazijný realizmus.

 

Anna Sláviková

 

DIMENZIE, ročník XII., jún 2012, kultúra, str. 62-66

© 2009 Martin Činovský

Vytvorené službou Webnode