Nitra, 5. februára – Obdivovatelia poštových známok si do 29. marca môžu prísť popásť zrak do Salónu Nitrianskej galérie, kde včera sprístupnili výstavu nášho popredného grafika, rytca poštových známok a pedagóga na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave,  Martina Činovského.
Nitrianskej verejnosti sa predstavuje súbornou výstavou pod názvom IDENTITY, ktorú stelesňujú návrhy a rytiny poštových známok, voľná grafika, ale aj maliarska tvorba, ktorej sa začal venovať v posledných piatich rokoch.

„Rytectvo poštových známok a cenín vzniklo vďaka prof. Brunovskému, ktorý ma po skončení školy nahovoril, aby som sa tomuto remeslu začal venovať vo forme umeleckej ašpirantúry. Od vzniku ČSR - v roku 1918 - si totiž poštové rytectvo známok prisvojili Česi a na Slovensku nebol žiaden rytec. Praha sa obávala, že sa vychová falšovateľ. Moja ašpirantúra prebiehala oficiálne - pod záštitou Ministerstva školstva SR,“ spomína si na  začiatky M. Činovský a priznáva, že bez prof. Albína Brunovského by slovenská poštová známka nebola taká, aká je dnes.
M. Činovský si na prof. Brunovského spomína dodnes veľmi rád. Spoločne vyučovali na Katedre grafiky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Rešpektujúc skromnosť M. Činovského však treba uviesť, že bez neho, ako prvého slovenského oceľorytca a jeho  žiaka Františka Horniaka by slovenská známková tvorba nebola dosiahla takú umeleckú úroveň, akej sa dnes teší. Jedinečná je tým, že v známkovej tvorbe Martina Činovského cítiť predovšetkým grafické umenie, ako prostriedok výtvarného vyjadrenia.

„Na svoju prvú známku si spomínam veľmi dobre - boli to Majstrovstvá sveta vo volejbale žien v Prahe. Tejto známke patrí prívlastok „československá známka“! Za prvú slovenskú známku však možno považovať známku, pripomínajúcu 125. výročie Matice slovenskej, ktorá vznikla v roku 1988. Slovíčko „slovenská“ jej však patrí preto, že sa na nej vzniku podieľali dvaja slovenskí autori – prof. A. Brunovský robil výtvarný návrh a ja -  ako rytec  - som ju zrealizoval do podoby známky,“ hovorí Martin Činovský, ktorému však patrí prvenstvo pri vzniku oficiálne prvej slovenskej známky v roku 1993.

„Okolo vzniku prvej slovenskej známky sa rozprávali rôzne historky. Keď som začínal  s prípravami na realizáciu, skoro ma obvinili zo šírenia poplašnej správy o rozpade Československej republiky!“ zdôrazňuje zložitosť situácie.  “S podporou vtedajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií sa známka zrealizovala a vyšla presne o polnoci 1. 1. 1993. Bola to jediná oficiálna podoba niečoho, čo nieslo označenie Slovenská republika,“ spomína si M. Činovský.

Temer štyri roky známky nerobil. Pustil sa preto do maľby. „Je to môj svet. Nebudem predsa sedieť so založenými rukami a nariekať, že nerobím známky!“ hovorí. „To, čo nemôžem zažiť v skutočnosti, si môžem namaľovať.  Môžem si to vysnívať s použitím fantázie. Je to pre mňa iná poloha oproti tvorbe poštových známok, pretože poštové známky majú svoje prísne mantinely. Presne je určená téma, presný formát a rôzne iné hľadiská – poštové aj  filatelistické. Pri známkach si fantáziu musím krotiť, zatiaľ čo pri voľnej tvorbe môžem voľne plávať po vlnách fantázie.
M. Činovský sa v poslednom období venuje aj komponovaniu hudby. Nadviazal na svoje začiatky, keď ako mladý výtvarník hrával v kapele. Svojou hudbou dnes prispieva k dotváraniu zvukovej časti dokumentárnych filmov a večerníčkov. V minulosti, keď sa točili slovenské filmy, sa podieľal aj na hudobnej podobe hraných filmov a detektívok ako je Akcia Edelštenin od Zora Záhona, film Rabaka so skupinou Elán, alebo Fontána pre Zuzanu I. , či Sedím na konári a je mi dobre.

Ľudmila Synaková
Foto: autorka